Sprostredkovatelia tlačia pri hypotékach ľudí do rizika, začnime debatu o ich províziách, hovorí NBS

 

Onlinedennikn.sk (Správy / Politika) ● 3. 6. 2020, 14:21 ● Ambivalentný

Vydavateľ: N Press ● Autor: Martina Kláseková ● Rubrika: Ekonomika

Téma: AFISP

Kľúčové slová: finančné sprostredkovanie, finančný agent

Odkaz: https://dennikn.sk/1917656/sprostredkovatelia-tlacia-pri-hypotekach-ludi-do-rizika-zacnime-debatu-o-ich-proviziach-hovori-nbs/

Sprostredkovatelia tlačia pri hypotékach ľudí do rizika, začnime debatu o ich províziách, hovorí NBS

Národná banka Slovenska chce opäť otvoriť tému odmeňovania finančných sprostredkovateľov.

Má podklady, na základe ktorých hovorí, že sprostredkovatelia tlačia ľudí pri úveroch na bývanie do vyššieho rizika.

Bankám nosia potenciálne rizikovejšie úvery a ľuďom nezabezpečia lepšiu úrokovú sadzbu.

Finanční sprostredkovatelia v posledných rokoch významne prispeli k tomu, že sa ľudia nadmerne zadlžovali. Na predaji nových hypoték robili štandardne 60 percent, v niektorých bankách aj 80 percent úverov. Ľudí pritom podľa NBS tlačili na hranu povolených limitov, aby si brali čo najväčšie úvery. Tak z toho mali čo najväčšiu províziu.

NBS v správe o finančnej stabilite hovorí, že takéto správanie sprostredkovateľov prispelo k tomu, že domácnosti teraz vstupujú do krízy v horšej situácii. A limitovanie provízie je cesta, ako možno riziká, ktoré takto vznikajú, zmierniť.

Ako si to NBS predstavuje:

Ako príklad uvádza určenie maximálnej výšky provízie (o čísle nehovorí). To by zmiernilo riziko, že sprostredkovatelia budú klientom odporúčať riešenia s najvyššou sprostredkovateľskou províziou.

Druhou možnosťou by bola povinnosť časovo rozdeliť výplatu provízie s tým, že výplata neskorších častí by bola viazaná na splnenie nejakých podmienok. Napríklad že sa z klienta nestane neplatič alebo úver predčasne nesplatí, aby si ho zobral v inej banke.

Ministerstvo financií na výzvu k debate o províziách reagovalo s tým, že sa momentálne venuje opatreniam, ktoré súvisia so zmiernením dôsledkov pandémie COVID-19. V pláne však má upraviť pravidlá distribúcie finančných služieb tak, aby sa zvýšila zodpovednosť finančných sprostredkovateľov a vyvážilo postavenie všetkých strán.

„Keď odpadne potreba riešiť akútne témy súvisiace s pandémiou, budeme sa tejto téme podrobnejšie venovať,“ hovorí MF s tým, že hoci sa o tejto téme diskutovalo v posledných rokoch veľa aj s NBS, opätovnej diskusii sa nebráni.

Limity na provízie už strašili

Limitovať provízie finančných sprostredkovateľov chcelo ministerstvo financií už počas predchádzajúcej vlády ešte pod vedením súčasného guvernéra NBS Petra Kažimíra.

Pred zhruba dvomi rokmi chcelo zastropovať odmeny na úrovni 1,5 percenta objemu úveru a rozložiť ich vyplácanie do troch rokov. Po vlne kritiky neskôr zmenilo návrh na rozloženie do dvoch rokov.

Návrh vtedy rozpútal na finančnom trhu búrku. Kritizovali ho v podstate všetky biznis strany. Návrh, ktorý bol súčasťou poistnej novely, potom skončil v parlamente predčasne. Pasáže o províziách sprostredkovateľom navrhol vypustiť výbor pre rozpočet – aj s podporou Smeru. Dôvodom malo byť, že regulácia by nepriniesla pre klientov bánk zlacnenie úverov a prípadný rozdiel v odmene akurát zvýši zisk banky, ktorá úver poskytla.

O aké peniaze ide

Pri hypotéke za stotisíc eur a provízii 1,5 percenta môže sprostredkovateľ získať 1500 eur. No aj menej – podľa toho, ako sa v skupine, pre ktorú robí, odmena rozdeľuje. Pre nováčika to môže byť len tretina.

NBS má čísla proti sprostredkovateľom

Kým pred rokmi ministerstvo financií neargumentovalo číslami o tom, že sprostredkovatelia robia niečo, za čo by ich bolo treba „trestať“ reguláciou odmien, NBS v správe o finančnej stabilite hovorí, že čísla má.

Čo tvrdí NBS:

Úvery cez sprostredkovateľov sú vyššie v pomere k hodnote nehnuteľnosti (ukazovateľ LTV) a sú pre viac zadlžených ľudí (ukazovateľ DTI, dlh k príjmu). Majú dlhšiu splatnosť, aby vyšla ešte dostupná mesačná splátka.

Podiel úverov poskytnutých na hranici limitov pre tieto parametre (alebo nad limitom v rámci povolených výnimiek) je pri sprostredkovaných úveroch výrazne vyšší ako pri ostatných úveroch.

Úvery na hrane však banky penalizujú v úrokovej sadzbe. Úvery cez sprostredkovateľov sú tak podľa NBS nakoniec drahšie.

Vyššiu sadzbu oproti sadzbám dohadovaným priamo v pobočkách majú aj s rovnakými parametrami, a to zhruba o 0,2 percentuálneho bodu. Menej je to v bankách, kde sprostredkovatelia nosia väčšiu porciu hypoték, pretože majú na banky väčší vplyv.

Ako proti limitom argumentoval trh

Posledný návrh na stropovanie odmien sprostredkovatelia odmietali. Hovorili, že by to zničilo ich biznis, príjmy by im mohli klesnúť aj na tretinu. A to by mnohí, čo takto živia svoje rodiny, nedokázali zvládnuť. Jednak pre rozloženie provízií v čase, ale v niektorých prípadoch aj pre samotný strop na províziu.

Pri hypotékach síce provízie neboli oveľa vyššie, ako navrhovalo ministerstvo, no pri malých úveroch (vtedy sa hovorilo aj o regulácii sprostredkovania spotrebných úverov) bola provízia podstatne vyššia, na úrovni štyroch až piatich percent. Takúto reguláciu mohli prežiť len najväčšie siete, tvrdili vtedy sprostredkovatelia.

Problém s reguláciou odmien sprostredkovateľov mala aj Slovenská banková asociácia (SBA). Hoci nie všetci bankári v nej majú na túto tému rovnaký názor. Nie všetky banky sú rovnako závislé od sprostredkovateľskej siete, mnohé by si želali, aby dokázali predávať úvery lepšie samy cez svoju pobočkovú sieť a vedeli sa odpútať od sprostredkovateľov, ktorí majú priveľký vplyv na ich biznis aj rozhodovanie.

No spoločný bankový hlas sa postavil proti regulácii v tejto oblasti. SBA žiadala vypracovať analýzy dosahu na trh finančného sprostredkovania. „Niektorí členovia asociácie vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť výhradne prostredníctvom finančných agentov a akákoľvek regulácia v tejto oblasti tieto banky negatívne zasiahne,“ hovorila asociácia.

Kritiku vtedy návrh MF zožal napríklad aj od protimonopolného úradu. Ten upozorňoval, že cenová regulácia je vážny zásah do podnikateľského prostredia a ministerstvo neuvádza bližšie dôvody, pre ktoré treba vstupovať medzi finančného agenta a veriteľa.

NBS sa o limitoch chce rozprávať

NBS chce teraz iba otvoriť debatu na túto tému. Sama provízie obmedzovať nevie. Poukazuje, že vyššia miera využívania hraničných hodnôt úverových štandardov môže súvisieť práve s tým, že sprostredkovatelia chcú dohodnúť čo najväčší objem úveru, aby mali vyššiu províziu.

Podľa NBS je však otázne, či to bolo v najlepšom záujme spotrebiteľa. Jej analýzy ukazujú, že úvery cez sprostredkovateľov v stresovej situácii zlyhajú častejšie a väčšia bude aj strata z nich.

Sprostredkovatelia síce podľa NBS zlepšujú dostupnosť finančných produktov pre ľudí, no model, že ich platia finančné inštitúcie a nie klienti, je citlivý na konflikt záujmov sprostredkovateľa.

Rýchly rast úverov im vyhovuje, lebo na tom vedia aj sami zarobiť. Preto sa môžu snažiť odporučiť ľuďom čo najvyšší úver, jeho navýšenie či častejšie refinancovanie. Profitujú z toho, no nenesú straty, ak pomôžu zaúverovať ľudí, ktorí nakoniec prestanú splácať.

NBS upozorňuje, že finančných sprostredkovateľov si všíma aj Medzinárodný menový fond, ktorý hovorí, že finanční sprostredkovatelia môžu vplývať na uvoľňovanie úverových štandardov bánk. A to nemusí byť žiaduce, ak majú banky úverovať obozretne.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Autor: Martina Kláseková