Úroky v bankách sú nízke, čo spraviť s pár tisícami, ktoré mám na účte? Odpovedá 5 odborníkov na financie

Onlinedennikn.sk (Správy / Politika) ● 17. 10. 2019, 12:05 ● Pozitívny

Vydavateľ: N Press ● Autor: Ján Kováč, Marianna Onuferová ● Rubrika: Ekonomika

Téma: AFISP

Kľúčové slová: finančné nástroje

Odkaz: https://dennikn.sk/1617424/uroky-v-bankach-su-nizke-co-spravit-s-par-tisicami-ktore-mam-na-ucte-odpoveda-5-odbornikov-na-financie/

Marianna Onuferová

Ilustračné foto – jumpstory

1. Úroky v bankách sú veľmi nízke. Ako sa dá zhodnotiť pár tisícok, ktoré budem potrebovať o 3 – 4 roky?

2. Môže sa stať, že banky budú vklady bežných ľudí úročiť zápornými úrokovými sadzbami?

3. Chcem si šetriť 100 alebo 200 eur mesačne na dôchodok. Ako mám investovať, aby som mal čo najvyšší dôchodok? Je lepšie, ak túto sumu rozdelím na viacero investícií, alebo mám investovať celú sumu trebárs do jedného fondu?

4. Je už na na Slovensku dostatočná ponuka indexových fondov? V čom sú výhodnejšie ako podielové fondy, ktoré predávajú banky?

5. Z výplaty si viem odložiť 100, najviac 200 eur. Ak ešte nemám dostatočnú finančnú rezervu, mám si tie peniaze odkladať na nejaký sporiaci účet v banke, alebo môžem časť peňazí aj investovať? Závisí to napríklad aj od veku?

Odpovedajú

Vladimír Baláž, ekonóm, Slovenská akadémia vied,

Ján Šebo, ekonóm, prodekan Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,

Michal Nalevanko, šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy,

Pavel Škriniar, odborník na investície, Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave,

Maroš Ovčarik, analytik portálu FinančnýKompas.sk.

1. Úroky v bankách sú veľmi nízke. Ako sa dá zhodnotiť pár tisícok, ktoré budem potrebovať o 3 – 4 roky?

Vladimír Baláž,

ekonóm, Slovenská akadémia vied

Keď investujete na takú krátku dobu, je vysokým rizikom, keď budete dávať peniaze do vysoko výnosných investícií, ako sú napríklad akciové fondy. Môžete aj veľa stratiť, keď na finančných trhoch bude veľký prepad. Pri krátkom investovaní sa väčšinou odporúčajú konzervatívne investície, napríklad dlhopisové fondy alebo termínované vklady a tie, bohužiaľ, teraz všetky prinášajú po odrátaní inflácie záporný výnos. Keď odrátate infláciu a poplatky, nezarobíte nič. Navyše, dlhopisové fondy nakupujú väčšinou kvalitné štátne cenné papiere a tie sa všetky dnes nakupujú so záporným výnosom. Takže ja osobne takú investíciu, ktorá by bola aj profitabilná aj bezpečná, v takom krátkom časovom horizonte nevidím. Zrejme to v súčasnosti nie je možné.

Ján Šebo,

ekonóm, Univerzita Mateja Bela

Samozrejme, je to možné. Ale je nutné trošku pohnúť rozumom. Vládne dlhopisy sú momentálne riziková záležitosť. Preto aj dlhopisové fondy, ktoré investujú do vládnych dlhopisov, sú skôr stratová ako zisková investícia. Prvá možnosť je hľadať spoločnosti (akcie), ktorým rastie dividenda a v kríze sú defenzívne. Ale tu si musí byť investor vedomý rizika poklesu, preto je to skôr pre dlhšie obdobie. Ak sa investor vyzná do trhov, zaujímavou možnosťou pre prípadný pokles trhov sa zdajú byť inverzné ETF, ktoré zarábajú pri poklese trhov. Určite by som však do toho neinvestoval všetky úspory. Druhou možnosťou, kde stále existuje priestor pre rast, sú korporátne dlhopisy. Ale veľmi by som analyzoval hypotekárne dlhopisy, ktoré nemusia byť ideálnou možnosťou. Ak niekto pozerá na vývoj realitného trhu, potom by sa mal skôr orientovať nie na rezidenčné, ale komerčné priestory.

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy

Úprimne? Veľmi ťažko. Môže to znieť ako povzdych skeptika, ale skúste sa pozrieť na reálne čísla. Pri investovaní na tri až štyri roky nemáte príliš veľkú možnosť výberu, krátky časový horizont vás obmedzuje len na konzervatívne, bezpečné investície. Takúto možnosť ponúkajú na finančnom trhu tzv. fondy peňažného trhu, ktoré investujú mimoriadne opatrne. V aktuálnych štatistikách Slovenskej asociácie správcovských spoločností figurujú tri fondy, do ktorých možno investovať v eurách. Ich výsledky ale možno prekvapia: za posledné tri roky nedosahuje kladné zhodnotenie ani jeden z týchto fondov. Ak do nich niekto pred troma rokmi investoval, o časť svojich peňazí prišiel.

O tom, prečo je to tak, by sa dali popísať knihy, ale nová realita finančného sveta je taká, že ak chce niekto investovať so zámerom zhodnotiť svoje úspory, musí investovať na podstatne dlhšie obdobie ako na 3 – 4 roky. Kto nemá taký luxus času, musí sa zmieriť s tým, že nech už svoje peniaze vloží do akéhokoľvek finančného nástroja, nebude to investícia, ale špekulácia.

Pavel Škriniar,

ekonóm, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Na investíciu sa pozerám nie z pohľadu jej výšky, ale z pohľadu jej úlohy vo finančnom pláne, podielu na celkovom majetku a ochote investora čeliť poklesom hodnoty investície. Trh ponúka istotu mizivého výnosu, ale aj potenciál stopercentného zhodnotenia. Ak je úlohou tejto investície byť vždy naporúdzi a v 100 % výške, neostáva nič iné, ako ju uložiť do banky. Ak ide o zanedbateľnú časť majetku investora, nevidím dôvod nevyskúšať investovanie do samostatných akcií, P2P pôžičiek alebo high yield dlhopisov.

Maroš Ovčarik,

analytik portálu FinančnýKompas.sk

Horizont 3 – 4 roky je krátky na rozumné investovanie. Dajú sa, samozrejme, vybrať konzervatívne podielové fondy, prípadne ETF fondy, ktoré sú vhodné aj na krátke obdobie, no rozhodne by som nečakal výnos výrazne vyšší, ako je na vkladoch v bankách. Skôr by som sa zamýšľal, ako aspoň časť úspor odčleniť a investovať na dlhšie obdobie.

2. Môže sa stať, že banky budú vklady bežných ľudí úročiť zápornými úrokovými sadzbami?

Vladimír Baláž,

ekonóm, Slovenská akadémia vied

Unicredit chcela dať záporný výnos na všetky vklady nad 100-tisíc eur. Po nahnevanej reakcii klientov bude záporný úrok dávať vklady nad 1 milión eur. Ešte pred dvoma rokmi s tým začala jedna banka vo Švajčiarsku. Mentálne je ťažké platiť banke za to, že tam máte peniaze. Je to zdôvodnené tak, že banka vaše peniaze stráži, platí poplatky do garančného fondu, keby skrachovala, časť investícií (do 100-tisíc eur) je chránená garančným fondom. Je to akoby poplatok za úschovu. Je úplne jedno, či to nazvete záporný úrok alebo poplatok, je to len psychologická záležitosť. Už dnes to ľudia platia, pretože banky čoraz viac zvyšujú poplatky.

Ján Šebo,

ekonóm, Univerzita Mateja Bela

Technicky áno, v realite nie. Prečo? Pretože by prišli o likviditu a ľudia by na dlhú dobu zanevreli na banky a presmerovali svoje úspory inde. A najdrahšie je získať späť dôveru klienta. Banky tak túto zložitú situáciu, za ktorú si môže finančný sektor sám s výdatným prispením vlád, musia riešiť zvyšujúcimi sa poplatkami, aby dokázali ponúknuť ľuďom aspoň veľkú nulu na úrokoch.

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy

Prekonávanie fantázií bolo takmer vždy doménou technológií, ale svet financií konkuruje aj im. Veď kto by si pred pár rokmi dokázal predstaviť, že ak niekto požičia peniaze, dobrovoľne akceptuje, že dlžník mu naspäť vráti menej? Alebo že centrálne banky budú nakupovať dlhopisy súkromných firiem? Záporné úroky na vkladoch v bankách sú už dnes realitou aj v Európe, i keď nie v krajinách, kde sa platí eurom. A hoci si to na Slovensku zatiaľ nevieme predstaviť, myslím si, že takýto scenár sa s absolútnou istotou vylúčiť nedá.

Pavel Škriniar,

ekonóm, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Banky sa k tomuto stavajú odmietavo. So zápornými úrokovými sadzbami preto (kým nezmenia názor) počítať nemusíme. Už dnes platí, že zaujímavejšie (vyššie o desatiny percenta) sadzby sú dostupné pre klientov, ktorí si zakúpili aj iný produkt banky. Čiže toto je cesta, ktorú si banky vybrali a ktorou aj pôjdu v budúcnosti. Možno otvorenie, vedenie alebo zrušenie termínovaného účtu bude súvisieť s poplatkami, ktorých výška presiahne úrokový výnos.

Maroš Ovčarik,

analytik portálu FinančnýKompas.sk

Môže sa to stať. Vidíme už v Európe aj prvé lastovičky, ktoré naznačujú, že tento scenár nie je z kategórie scifi. Každá banka, ktorá by k takému kroku pristúpila, automaticky riskuje masívny odlev vkladov a časom možno aj klientov. Pretože je tu dosť ďalších bánk, ktoré môžu takúto situáciu využiť a klientov prilákať.

3. Chcem si šetriť 100 alebo 200 eur mesačne na dôchodok. Ako mám investovať, aby som mal čo najvyšší dôchodok? Je lepšie, ak túto sumu rozdelím na viacero investícií, alebo mám investovať celú sumu trebárs do jedného fondu?

Vladimír Baláž,

ekonóm, Slovenská akadémia vied

Kľúčovým parametrom je váš vek. Pokiaľ máte 25 až 35 rokov, určite by som odporúčal sporiť si v akciových fondoch. S rastúcim vekom môžete dávať časť peňazí aj do konzervatívnejších fondov. Ale pre mladých ľudí odporúčam jednoznačne akciové fondy.

Ján Šebo,

ekonóm, Univerzita Mateja Bela

Sporenie na dôchodok pravidelným investovaním priamo v sebe nesie prvky riadenia rizika. V čase, keď je hodnota fondu vysoko (expanzia, resp. vrchol), nakupujem menej jednotiek a v čase, keď je hodnota nízko (kríza, resp. dno), nakupujem viac jednotiek. Takto som vlastne sám sebe manažérom rizika a preto môžem vyberať volatilnejšie a potenciálne výnosnejšie investície. Takže odpoveď je jasná. Pravidelne investovať do rýchlo rastúcich akcií (ETF), respektíve odvetví, ktoré majú silný rastový potenciál (a nemusí to byť okamžite ziskový potenciál). Ak je to dôchodkový fond a nemám čas sledovať vývoj hodnoty fondov, potom je relatívne jednoduché zostrojiť si diverzifikačnú stratégiu založenú na zostávajúcom sporivom horizonte.

Poviem si napríklad, že na konci obdobia chcem mať úspory rozložené medzi akcie a dlhopisy v pomere 50:50 a mám k dispozícii 20 rokov, potom prvú polovicu som výlučne v akciách a zvyšných desať rokov postupne znižujem expozíciu voči akciám o 5 percentuálnych bodov. Nezabúdajme, že dosiahnutím dôchodku sa náš život nekončí. Za ním je ešte 20 ďalších rokov, čo je dosť dlhý investičný horizont. Preto ak má dnes niekto 40 rokov, v skutočnosti mu nezostáva 24 rokov investičného horizontu, ale v priemere 44 rokov. Takže si stratégiu upravím podľa tohto horizontu.

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy

Väčšina finančníkov má v takýchto situáciách naporúdzi štandardnú radu: Rozdeľte svoju investíciu, diverzifikujte. Takéto odporúčanie má svoju logiku, ale neplatí vždy. Pozitívny efekt z diverzifikácie získate len vtedy, ak svoje peniaze rozdelíte medzi také investície, ktoré sa nevyvíjajú rovnako. Pokiaľ by ste napríklad investovali do fondu, ktorý investuje do indexu S&P 500 a časť do fondu, ktorý bude kopírovať index Nasdaq, svoju investíciu ste rozložili, ale v skutočnosti len naoko. Oba indexy sa vyvíjajú veľmi podobne – keď je na akciovom trhu dobré počasie, oba idú nahor, keď prídu problémy, oba klesajú. Ak vás bude preto niekto chcieť nahovárať na diverzifikáciu, pokojne sa opýtajte na to, aká je korelácia medzi investíciou, ktorú už máte a tou, o ktorej budete počuť. Nemusíte presne rozumieť tomu, ako ju štatistici počítajú, postačí vedieť, že ak je vysoká, rozložením svojej investície veľa nezískate.

Pokiaľ chcete investovať do akcií, ideálny spôsob je zvoliť si taký fond, ktorý už sám o sebe predstavuje diverzifikovanú investíciu. Typickým príkladom môže byť fond, ktorý kopíruje niektorý štandardný index, napríklad S&P 500.

Pavel Škriniar,

ekonóm, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Sporenie na dôchodok má dve etapy – čas do dôchodku a čas na dôchodku. Nie je potrebné všetky peniaze vyberať v momente dosiahnutia dôchodkového veku. Tým sa investičný horizont predĺži o desať rokov. Preto by som uprednostnil investície do podielových fondov zameraných na akcie a akciové indexy. Výška investície síce umožňuje investovať do desiatky až dvadsiatky fondov, no myslím si, že päť fondov je dostačujúci počet. Na druhej strane, napríklad akciový index MSCI World obsahuje viac než 1600 spoločností z desiatok odvetví a krajín, takže ani voľba jedného fondu nie je v takomto prípade zlé riešenie.

Maroš Ovčarik,

analytik portálu FinančnýKompas.sk

Investičné spoločnosti aj banky bežne ponúkajú už hotové investičné stratégie. Teda produkty a portfólia zložené z niekoľkých ETF fondov, prípadne podielových fondov. Čiže stačí jedna zmluva, jeden produkt a každá platba sa automaticky rozdelí do viacerých fondov.

4. Je už na na Slovensku dostatočná ponuka indexových fondov? V čom sú výhodnejšie ako podielové fondy, ktoré predávajú banky?

Vladimír Baláž,

ekonóm, Slovenská akadémia vied

Osobne by som investoval skôr do indexového fondu ako do podielového fondu v banke. Indexové fondy majú nižšie poplatky, to je ich základná výhoda. Dnes si indexové fondy môžete nakúpiť u rôznych obchodníkov s cennými papiermi alebo v investičných spoločnostiach. Ponuka je naozaj veľká, všade však musíte rátať s poplatkami. Sám som uvažoval, že nakúpim nejaké fondy, pýtali však odo mňa poplatok 3 % za nákup, čo sa mi videlo veľa. Keď si ešte vezmete, že inflácia je takmer trojpercentná, je to naozaj dosť.

Ján Šebo,

ekonóm, Univerzita Mateja Bela

Áno. K dispozícii je obrovské množstvo indexových fondov, resp. pasívne spravovaných. Dokonca obchodníci s cennými papiermi už ponúkajú aj smart beta ETF, ktoré v podstate znamenajú, že investície nie sú vo fonde navážené podľa trhovej kapitalizácie, ale podľa iného parametra (volatilita, pomer ceny a zisku spoločnosti, rastu tržieb, rastu zisku a podobne). Ale to už vyžaduje, aby si človek trošku sadol k odborným článkom a naštudoval problematiku. Vyplatí sa to.

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy

Indexové fondy (ETF) majú v porovnaní s podielovými fondmi dve hlavné výhody. Jedna je neférová, druhá férová. Tou prvou je daňový režim, ktorý zvýhodňuje investorov do indexových fondov. Z peňazí, ktoré investovaním zarobia, nemusia totiž platiť žiadne dane. Stačí, ak investujú aspoň na obdobie jedného roka, čo bez problémov splní každý, kto investovanie neberie ako krátkodobú špekuláciu. Voči tým, ktorí sa správajú k svojej finančnej budúcnosti zodpovedne už celé roky a investujú cez podielové fondy, je takto nastavená legislatíva neférová. Títo investori totiž zo svojich ziskov budú musieť dane zaplatiť.

Druhou, no tentoraz férovou výhodou ETF fondov, je fakt, že sú výnosnejšie ako prevažná väčšina podielových fondov. Vysvetlenie je v spôsobe ich fungovania. Indexové fondy sa nesnažia predpovedať budúcnosť a vyberať akcie, o ktorých si myslia, že pôjdu nahor. Neplatia žiadnych finančných šamanov, ktorí analyzujú finančné výkazy, študujú rôzne priemyselné odvetvia, makroekonomické vyhliadky alebo lunárny kalendár. Náklady na prevádzku týchto fondov sú rádovo nižšie ako pri aktívne riadených fondoch, čo výrazne prispieva k ich vyššej výkonnosti.

Pri investovaní do indexových fondov už Slováci nie sú, našťastie, obmedzení tým, či takéto fondy má v ponuke ich banka alebo nejaká iná finančná inštitúcia. V skutočnosti si stačí otvoriť účet a investovať z akéhokoľvek miesta, kde je pripojenie na internet. Môže to znieť ako sofistikovaná finančná operácia, ale verím tomu, že ak niekto dokáže používať internet banking, určite zvládne aj investovanie do indexových fondov.

Pavel Škriniar,

ekonóm, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Určite áno, pretože slovenský investor si nemusí vyberať iba z verejnej ponuky, ale môže prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi kúpiť akékoľvek ETF, ktoré existuje. Pre bežného investora je podľa mňa dostatočná ponuka aj piatich najobchodovanejších ETF.

Výhody ETF ocenia hlavne uvedomelí investori, ktorí nepanikária pri poklesoch trhov. Tieto fondy totiž nemajú „brzdiacu časť“ v podobe dlhopisov alebo peňažného trhu, ako je tomu pri aktívne riadených fondoch. Kopírovaním indexu sa ETF od jeho výkonnosti veľmi neodlišujú a samotné kopírovanie sa prejaví v nižších nákladoch na správu. Nezanedbateľnou čerešničkou je oslobodenie od dane z výnosu, ktorá po desiatkach rokov sporenia môže presiahnuť desiatky tisíc eur. Táto úspora pomôže čiastočne vykompenzovať rozdiel medzi výškou dôchodku a príjmom.

ETF by som v každom prípade odporúčal iba investorom, ktorí už svoje úspory majú zainvestované v konzervatívnejších riešeniach a aktívne riadených fondoch.

Maroš Ovčarik,

analytik portálu FinančnýKompas.sk

Určite tu je široká ponuka indexových fondov. No investovanie do ETF fondov je na Slovensku relatívnou novinkou a predpokladám, že ponuka ešte bude výrazne rásť.

Tou najväčšou výhodou je, že klient nemusí z výnosov platiť žiadnu daň za predpokladu, že podrží investíciu aspoň jeden rok. Okrem toho ETF fondy majú dlhodobo dokázateľne vyššie výnosy, ako klasické podielové fondy.

5. Z výplaty si viem odložiť 100, najviac 200 eur. Ak ešte nemám dostatočnú finančnú rezervu, mám si tie peniaze odkladať na nejaký sporiaci účet v banke, alebo môžem časť peňazí aj investovať? Závisí to napríklad aj od veku?

Vladimír Baláž,

ekonóm, Slovenská akadémia vied

Musíte si ujasniť investičné horizonty. Ale pri vytvorení rezervy sa nebavíme o nejakom výnose, ale o tom, že keď naozaj príde nejaký “daždivý” deň, aby ste mali peniaze poruke. Vzhľadom na potrebu likvidity treba dať peniaze do banky na bežný účet, ale opakujem, cieľom nie je výnos, ale aby ste mali peniaze poruke, keď sa niečo stane.

Ján Šebo,

ekonóm, Univerzita Mateja Bela

Sporiaci účet je pri takých nízkych úrokových sadzbách finančný nezmysel. Je rozumnejšie vytvoriť si rezervu prostredníctvom investícií do likvidných finančných nástrojov. Tie síce môžu kolísať, ale podstatou rezervy je mať k dispozícii trvale určitý objem prostriedkov, zväčša 6 až 12 mesiacov mandatórnych mesačných výdavkov. Tieto prostriedky tam sedia trvale a preto by mali byť predmetom investovania. Človek ich tam pravidelne dopĺňa, preto nemá význam ich držať na účte, ktorý je v podstate spiaci.

Michal Nalevanko,

šéf analytickej spoločnosti The Benchark Research & Consultancy

Som presvedčený, že začať investovať – napríklad na dôchodok – a nemať pritom vytvorenú primeranú finančnú rezervu, by bolo chybou. Čo z toho, že začnete investovať dlhodobo, no pri prvom väčšom nepredpokladanom výdavku nebudete mať inú možnosť ako svoju investíciu zrušiť ? To je hlavná výhoda finančnej rezervy, bez ohľadu na to, koľko máte rokov.

Pavel Škriniar,

ekonóm, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Budovanie si finančného vankúša nesúvisí s vekom, ale s uvedomelosťou a finančnou zodpovednosťou. S investíciou je vždy spojené riziko. Rizikové investície sú určené na dlhodobé investičné horizonty ale aj pre špekulantov. Konzervatívne investície sú na krátke obdobie a pre možnosť spoľahnúť sa na ich výšku. Za ideálne považujem vybudovanie rezervy na 6-12 mesiacov uloženej v konzervatívnejších riešeniach a ďalšie peniaze majú byť zainvestované dynamickejšie.

Maroš Ovčarik,

analytik portálu FinančnýKompas.sk

Každý by mal mať finančnú rezervu vo výške minimálne šesťnásobku čistého príjmu rodiny, a to bez ohľadu na vek. Tieto peniaze by mali byť likvidné, teda človek by k ním mal mať kedykoľvek prístup. Odporúčaním je aspoň desať percent čistého príjmu odkladať práve na vytvorenie rezervy. Vhodnými produktami na tvorbu rezervy môžu byť aj sporiace účty, prípadne aj termínovaný vklad.

Autor: Ján Kováč, Marianna Onuferová